Ako a kam do lesa

Keď sme prvýkrát išli so staršou 3-mesačnou dcérou na chatu s kamarátmi, balili sme sa ako na polárnu výpravu. Polárnici podľa mňa netušia, čo je to balenie… Vanička, hrazdička, milión hračiek, plienky, aspoň sto druhov tričiek, body-čiek, búnd a čiapok. Akýkoľvek kufor auta by nám bol malý. Keď boli deti dve, už nám toľko vecí nevošlo a na niečo sme aj tak zabudli.

Keď sme išli na náš jediný organizovaný výjazd do dovolenkového rezortu, staršia dcéra chodila aj tak celý týždeň v jedných bodkovaných šatách. Zvyšné oblečenie ostalo nepovšimnuté v kufri.

A ako z tohto úvodu preklenúť na túry z deťmi? Veľmi jednoducho. Lebo keď sme chceli ísť s deťmi do lesa, na túru, na výlet, vždy som mala pocit, že potrebujeme x vecí, no nakoniec sme si vystačili s vodou, nejakými rožkami, niečím sladkým na energiu a mikinami s kapucňou. A podľa veku s nejakým nosičom. No zásob nie je nikdy dosť.

Kam s deťmi do lesa

Slovenský raj

Ja som vyrástla v tomto našom kúte Slovenska, ktorý veľmi dobre poznám. Takže veľa našich krokov a krôčikov s deťmi smerovala práve tam. Spomeniem tu však miesta, ktoré nie sú až tak známe, resp. turisticky navštevované. No o to krajšie:

Zejmarská roklina –  veľmi pekná nenápadná roklinka nad dedinou Mlynky – Biele Vody.  Je to menšia roklina Slovenského raja. Nájdete tam rebríky, vodopády, skaly, lesy a aj všetko čo k tomu patrí. Chodník končí na vrchole Geráv. V našom prípade lanovka dole z Geráv nešla, tak sme to museli odšľapať dole. Pokiaľ viem, tak žiaľ stále nejde.

Deti mali oveľa menší problém ísť hore po rebríkoch, ako dole z Geráv na Dedinky. Ísť dole kopcom bolo namahávejšie pre deti a aj pre nás. Najmä ak máte na chrbte turistický nosič, musíte ísť oveľa pomalšie a dávať pozor na každý krok.

Keď sa budete túlať okolo Dediniek a Stratenej (doslovne stratená dedinka medzi neskutočnými horami a lesmi v Slovenskom raji), môžete vyraziť napríklad na cestu Stratenskou pílou – trasa zo Stratenej na Dedinky okolo Palcmanskej maše alebo naopak. Palcmanská maša je nachladnejšia priehrada na Slovensku. Niet sa čo čudovať, uprostred hôr. Niekedy v lete príjemných 19°C, a občas aj 22°C.

Opačným smerom – zo Stratenej smerom na Dobšinskú ľadovú jaskyňu môžete prejsť cez Stratenský kaňon. Je to nenáročná prechádza po asfaltovej ceste dlhá asi 2 km – takže kľudne s kočíkom a aj pre invalidov. Stratenský kaňon je zaradený do najvyššieho stupňa ochrany prírody.  Po oboch stranách cestu lemujú vysoké bralá s výskytom jedinečnej flóry a fauny. Ako dieťa som tam občas zahliadla kamzíky. Ak budete mať šťastie, možno sa to podarí aj vám.

A určite sa zastavte aj v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či rumunskú jaskyňu Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m. Určite choďte, absolvovali sme ju už aj s deťmi.

Zo Stratenej vedie aj krásny chodník do doliny Tiesňavy. Je to veľmi málo navštevovaná časť Slovenského raja. Trasa ide po a popri koryte potoka. Občas nejaký malý rebrík, zopár skál. Môžete si byť istý, že na tejto trase stretnete len málo ľudí alebo žiadnych. Je to úplne opačná situácia ako na severe tohto národného parku, kde v Suchej Belej stojíte v radoch na rebríky.

Keď budete mať štastie, môžete v týchto končinách natrafiť na divo pasúce sa kone. Takéto sa dajú zažiť aj na Muránskej planine. Stádo koní a ich pastieri totiž putujú po pastvinách, takže naraziť na nich je neskutočne zriedkavé.

Z doliny Tiesňavy sa viete turistickým chodníkom cez kopec po modrej značke dostať k Dobšinskej ľadovej jaskyni.  Naše deti kde-tu tiež ťaháme po jaskyniach a všelijakých baniach. U nás doma aj v zahraničí. Nižšie je fotka zo  Zelenej jaskyne vo svahu nad dolinou Tiesňavy. Zelená jaskyňa je na trase po modrej značke zo Stratenej do Dobšinskej ľadovej jaskyne – cez dolinu Tiesňavy, neskôr z lúky na mieste pod Hanesovou pôjdete hore svahom smerom do Dobšinskej ľadovej.

Asi desať minút hore strmým kopcom je Zelená jaskyňa – taká menšia jaskynka, no deťom na zážitok stačí. Vezmite si so sebou aj nejakú čelovku. Odtiaľ sa môžete kľudne vrátiť späť do doliny a dolinou Tiesňavy ísť naspäť do Stratenej. Staršie deti alebo s turistickými nosičmi zvládnete aj prechod do Dobšinskej ľadovej cez kopec.

Niekedy sa nám podarí spať na mieste, kde líšky dávajú dobrú noc. Milujem augustové noci pod hviezdami, kedy každý rok pravidelne môžete sledovať spŕšky perzeidov na oblohe mimo civilizácie. Viete sledovať družice, perzeidy, na nočnej oblohe je vidno poriadne bielu mliečnu dráhu a aj také súhvezdia ako Labuť, na ktoré v osvetlených mestách môžeme zabudnúť.

V Slovenskom raji sa zvykne chodiť s malými deťmi aj na Tomašovský výhľad. Je to krásna vyhliadka, na ktorú sa dostanete z Čingova. Dospelým to hore kopcom trvá tak pol hodinky, s deťmi trochu dlhšie. Na vyhliadkovej skale sa treba ale držať s malými deťmi poriadne od kraja. Je tam krásny výhľad, no a aj poriadny zraz nad sútokom Bieleho potoka a Hornádu.

Spišský hrad

Dominanta Spiša pod Tatrami – jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe. Nebudem sa rozpisovať o histórií a podobných veciach. Keď počasie praje, zo Spišského hradu je veľmi pekný výhľad na Vysoké Tatry. Hneď vedľa Spišského hradu je Spišská kapitula. Pôvodné sídlo spišského biskupstva.

Neďaleko nájdete tiež také prírodné unikáty ako Sivá Brada, ktorá je najmladšou travertínovou kopou na Spiši. Sú tam aj minerálne pramene a keď budete mať štastie, bude aj gejzír, ktorý tieto travertíny tvorí.

Pár kilometrov odtiaľ je Dreveník – travertínová kopa s plochou 66,9 ha. Je to národná prírodná rezervácia. Dreveník patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Dreveník je považovaný za jeden z najväčších a najstarších travertínových vrchov na Slovensku. Jeho existencia sa uvádza od konca treťohôr až začiatku štvrtohôr.


Malá Fatra

Keď sa ocitnete v Terchovej, môžete ísť autom na koniec doliny Vrátna k východzej stanici lanovky na Chleb. Odtiaľ vedie najmenej náročná trasa na Poludňový grúň. Menšie deti, ktoré však už vedia chodiť, budete musieť určite nejakú časť trasy niesť a tiež dávať pozor, aby nevybehli z chodníka, ktorý občas ide v serpentínach so strmšími zrazmi vedľa neho. Hore sú krásne lúky a výhľad a aj horská chata na Grúni s detským ihriskom.

Kúsok od Terchovej je ústie Jánošikových dier. Je to roklinka s rebríkmi a vodopádmi v Malej Fatre, ktorú zvládnu aj staršie deti. Ak sú menšie, môžete sa ísť pozrieť iba do Dolných dier (spodná časť Jánošikových dier s možnosťou obojsmerného využitia chodníka).

Ďalšie ich časti – Nové diery a Horné diery sú už iba jednosmerné, tak ako väčšina roklín v Slovenskom raji. Znamená to aj, že sú tam väčšie rebríky, väčšie vodopády, ťažšie stupačky v skalách, čo by mohlo malým deťom spôsobovať problémy. A takouto trasou sa nesmie vracať späť. Je treba výjsť až na vrchol a dole sa ide iným bočným chodníkom cez les.

Západ

Obľúbeným miestom je hrad Pajštún v Malých Karpatoch. Vedie k nemu viacero trás. Z Borinky je to rýchle a stŕme, zo Stupavy pomalšie, dlhšie, no nie s takým nárazovým stúpaním. Na zrúcanine hradu sú aj ohniská. Viete tak výlet hore skombinovať s obedom na ohni. Článok o geocachingovom výstupe na Pajštún je tu >>

Z Devínskej Novej Vsi vedie veľmi pekný náučný chodník na hrad Devín. Zvládnu ho aj deti, po ceste je rozmiestnených množstvo informačných tabúľ o flóre a faune Devínskej kobyly. Chodník začína nad Devínskou Novou Vsou pri pieskovom unikáte Sandbergu.  V tomto pieskovom kopci sídli aj kolónia nášho najfarebnejšieho vtáčika Včelárika zlatého.

Celá Devínska kobyla je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Nájdete tu veľké množstvo rôznych telplomilných rastlieniek (napr. divoké orchidei) aj živočíchov – najmä hmyzu. Po ceste stretnete aj drevených zástupcov hmyzej ríše a aj rôzne sochy oviec.  Deti po tejto túre zvládli aj prehliadku hradu Devín na sútoku Moravy a Dunaja (áno, ružové termoprádlo sa u nás nosí aj na jar… Ružová je jednoducho in).

Z Kamzíka sa môžete na Železnú studničku a späť odviesť lanovkou. S deťmi sme ju vyhlásili za najpomalšiu lanovku na svete – chodci po chodníku išli pod nami niekedy rýchlejšie, ako my nad nimi.

Vyhliadka nad Braunsbergom – je to už na rakúskej strane za hranicami. Hore sa dostanete autom z Hainburgu, takže je to skôr taký piknik. Je odtiaľ ale veľmi pekný výhľad na protiľahlý hrad a aj na kľukatiaci sa Dunaj všade dookola.

Liptov

Prosiecka a Kvačianska dolina – keď budete na Liptove, v závislosti od veľkosti detí, choďte sa pozrieť aj do týchto dolín. Sú to jedny z najkrajších dolín na Slovensku. Prosiecka dolina je trochu dlhšia a náročnejšia. Kvačiansku dolinu zvládnete jednoduchšie. V Kvačianskej doline nás prekvapil krásny zrekonštruovaný mlyn – Mlyny oblazy. Fotky som nedokázala nájsť… oj, oj

Vysoké Tatry

vo Vysokých Tatrách je veľa možností na prechádzky aj s kočíkom, na menej náročné túry. Okolo Štrbského plesa, na Hrebienok… No keď tam budete a bude vám pršať, zastavte sa v Tricklandii v Starom Smokovci 🙂

Naše ponaučenia do života:

  1. nosiče vpredu ako napríklad Manduca sú fajn na túry s malými deťmi. Nie však na také, kde našlapujete ako baletka po skalách, chodník nie je rovný, ale skôr skalnatý a už vôbec nie do roklín  a na rebríky.
  2. turistický nosič na chrbát – dieťa na miliónkrát pripútané, hlavne sa nepredkláňame, a cesta dole je vratká, hlavne pomaly a na istotu. Nerozbiehame sa dole svahom, ako za mladi 🙂
  3.  Keby mali turistické kočiare 4×4 a elektromotor, nemám žiadny komentár…  Aj keď v Alpách sme sa stretli s bezplatnou požičovňou offroadových kočiarov. Super služba, no tlačiť offroadový kočiar hore kopcom dá zabrať stále viac, ako mať dieťa v nosiči. A nieto ísť ešte naspäť dole na zadných kolieskach. Väčšina detí aj tak skončila na „koníku“ na tatkových pleciach a mamka tlačila dole kočiar prázdny. Na druhej strane, niekedy lepší kočiar ako nič.
  4. ak nevieme a nepoznáme, informácie o Slovensku hľadáme hlavne na www.hiking.sk. Oceňujem online turistickú mapu na orientácie a milión článkov a skúseností, aj keď pre mňa sú papierové mapy zatiaľ stále na nezaplatenie – hlavne na mieste.
  5. keď pôjdete do roklín, na miesta kde je jednoducho voda, oplatí sa deťom pribaliť do ruksakov aj náhradné gumáky alebo prezutie. Nie vždy sa im podarí tie kamienky popreskakovať tak, ako to robíme my 🙂
  6. Keď uvidíte auto so skiboxom na streche v lete, sme to na 90% my…
  7. Lesom a horám zdar!
  8. A keď sme si to všetko vyskúšali u nás, aj kúsok od Dachsteinu sme sa minulý rok v lete dostali…
Petra Konárska
Ukazujem ľudom cestu, ako sa dostať na svahy doma aj v zahraničí s kamarátmi, rodinou a aj s malými deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >> Som autorkou dvoch Skibookov a to: kompletného lyžiarskeho sprievodcu v Alpách Skibook - Lyžovačka v Alpách a sprievodcu lyžovačkou s malými deťmi Skibook - lyžovačka s malými deťmi
Komentáre