Prečo je cestovanie s deťmi oslobodzujúce…

Prvé dieťa je ako tsunami. Stále si myslíte, že všetko bude po starom. Nebude, bude to 100-krát iné… Doterajší život sa obráti na ruby. O starostlivosti, vstávaní, a pristátí k zemi z doterajšieho života sa nebudem rozpisovať. Celý život do narodenia prvej dcéry som spokojne mohla hodiť za hlavu.

Niekoľko mesiacov som sa tomu bránila. Držala som sa v hlave starých pravidiel a systému, v ktorom som žila a nie a nie sa ich pustiť. Postupne som sa naučila nechať každej chvíli voľný priebeh. Neplánovať absolútne nič. Veci riešiť, keď sa dá a aj keď sa nedá. Všetko zo sekundy na sekundu. A začala som byť šťastnejšia.

Poznáte ten pocit, keď sa silou mocou držíte pravidiel a života, ktorý ste doteraz žili? Zrazu nič nemá systém a istotu. Len to plynie. A postupne v tom chaose nájdete zaľúbenie a zistíte, že toto je vlastne život vo svojej podstate ako taký. Veľa vecí, ktorými som sa dovtedy zaoberala sa mi zrazu začali zdať ako úplne nepodstatné…

Nevedela som sa vzdať ale jedného. Kde-tu vypadnúť z domu. Vždy som bola tak trochu „vetroplach“. Nikdy som nedokázala obsedieť doma. Aj v práci mi bolo 20 nadelených dní dovolenky vždy žalostne málo. A tak som ani s prvou dcérou nevedela dlho praktikovať štýl – do obchodu, na ihrisko a domov.

DSCF1809V šiestich týždňoch sme išli autom na cestu dlhú 400 km tam a 400 km späť, v 3 mesiacoch na niekoľko dní na chatu, v roku na lyžovačku do Dolomitov, medzitým na všelijaké chaty, plávania, loďky, letné aj zimné výjazdy. Keď sa už narodila aj mladšia dcéra, pridalo sa k tomu aj nejaké to lietadlo, jaskyne, stanovačky ešte v jej 1. roku, potápania, lyžovačky, karavany, na Pohodu do Trenčína.

Pred pár dňami som stretla susedku, ktorá má 3. a 1,5 ročné deti. Stále ich s tatom naháňajú jedného jedným a druhého druhým smerom. Dnes sa mi to zdá neuveriteľné, že sme sa s dcérami v tomto veku vybrali karavanom do Chorvátska. Hneď som si spomenula, prečo sme ich vlastne dva dni naháňali po kempe, každú na opačnú stranu. Nevravím, že začiatky sú jednoduché. Ale, dá sa to.

Pred týždňom som staršej dcére posledný-krát balila skrinku v škôlke. Od septembra bude zarezávať v školských laviciach.

Neľutujem ani sekundu, ani jediné rozhodnutie, keď sme sa s deťmi vybrali do neznáma. Som teraz vlastne rada, že sme nemali možnosť nechať ich starým rodičom. Aj keď v tej dobe mi to prišlo ako veľká nespravodlivosť oproti známym, ktorí nechali syna babke a odišli na týždeň k moru, len tak sami v dvojke.

Dnes po čase zisťujem, že to, čo sa môže niekedy zdať ako nevýhoda, sa v konečnom dôsledku obráti na viac ako dobré. Deti sa v cudzine naučili dojednať si čo chcú, v taliančine, angličtine a aj čo-to po nemecky a maďarsky. Ešte pár dní dozadu boli obe škôlkarky, ale pritom úplne rozumejú, že existujú ľudia a krajiny, kde sa hovorí iným jazykom, ale ľudia sú v svojej podstate stále rovnakí. V škôlke sa vďaka stážistke naučili aj čo-to po čínsky. Pre mňa zatiaľ svet neznámy.

Stratili akékoľvek zábrany ísť si vypýtať čo potrebujú, nájsť si kamarátov, kde aktuálne sme a dať sa do reči s úsmevom aj pri víkendovom výjazde na bicykloch s okoloidúcim korčuliarom. A tá ich detská úprimnosť je odzbrojujúca v každej situácii a krajine, aj na prísneho rakúskeho úradníka… Niekedy mi je ľúto, že dospelosťou sa stráca.

Ja som pochopila až vo svojich 15-tich rokoch pri 2-týždňovom lastovičom pobyte cez školu v Anglicku, že to, čo sa drvím 8 rokov po večeroch a dostávam z toho v škole známky, ľudia vážne žijú a hovoria tak. To bol pre mňa dosť veľký šok. Pričom v dnešnej dobe to vyznieva úplne smiešne.

DSCF4588Je pre mňa nepochopiteľné, ako mi staršia 6-ročná dcéra hovorí príbehy a situácie z jej dvoch rokov, kedy ledva rozprávala, pamätá si miesta, osoby, krajiny, jazyky, situácie. Ja musím v mojej zahltenej hlave dolovať v porovnaní s ňou dosť dlho.

Skúste nechať život plynúť v každej chvíli, naladiť sa na prežívanie konkrétnych momentov a objaviť nové obzory cestovania s deťmi. Môžu vám ukázať iný pohľad na bežný spôsob cestovania.  Mňa naučili byť múdro povedané „open-minded“ 😉

Petra Konárska
Ukazujem ľudom cestu, ako sa dostať na svahy doma aj v zahraničí s kamarátmi, rodinou a aj s malými deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >> Som autorkou dvoch Skibookov a to: kompletného lyžiarskeho sprievodcu v Alpách Skibook - Lyžovačka v Alpách a sprievodcu lyžovačkou s malými deťmi Skibook - lyžovačka s malými deťmi
Komentáre