Neobjavené čaro letnej lyžovačky? Z podzemia do oblakov (2. diel)

6. augusta si zalyžovať v oblakoch má neskutočné čaro. Sneh je od žiarenia v 3450 m. n. m. sfarbený do modra. Vyzerá ako v ľadovo-snehových priepastiach na póloch v dokumentárnych filmoch o polárnych výpravách. Toto som v zime na svahoch ešte nevidela.

V strede leta je to iný svet. Úplne vzdialený od sveta bežných letných dní. Po stretnutí s Patrickom Demetzom na živo, rozhovor s ktorým si môžete prečítať tu >>, bola jeho prvá veta: „Welcome to my office, Petra! “

To čaro, keď stojíte v oblakoch v snehu a viete, že v dolinách sú dlhodobé tridsiatky, je neopísateľné.

20160806_143434

Hoher Dachstein vás privíta alpskými kravami

Naša cesta z parkoviska (1. diel si môžete prečítať v článku tu >>) smerovala k v zime známej lyžiarskej oblasti Dachstein West (www.dachstein.at). Lanovka Gossaukammbahn vás vyvezie do 1475 m. n. m. V kabíne stretnete turistov, horolezcov ale aj skupiny dôchodcov, ktorí sa s nordic paličkami vyberú nadýchať sa horského vzduchu. Na kopci sme mali úplne rovnaké tempo: rakúski dôchodcovia a my s deťmi. Klobúk dole pre pani okolo osemdesiatky, ktorá to v pomalom tempe vyšľapáva na vedľajší vyhliadkový kopec. Dúfam, že ja v tomto veku budem mať tiež takú kondičku.

20160803_111111

20160803_123638

Vyhliadka na vrcholovej stanici lanovky na Zwieselalm Hohe v 1587 m.n.m. v krásnom počasí je ako znovuzrodenie. Táto nadmorská výška nám bola nasledujúcich pár dní súdená. Tento krát za pomoci lanovky, neskôr 3 noci v 1600 m. n. m. v kempingu v Trafoi pod talianskym lyžiarskym strediskom Stelvio Pirovano a horským prechodom Passo dello Stelvio.

Nasledujúca noc bola už tip – top. Našli sme úžasný kemp pri dedinke Abtenau. V tomto kempingu vás privítajú s karavanom aj v zime. Je totiž hneď pri lyžiarskom stredisku Abtenau im Lammertal a je v prevádzke celý rok.

Z podzemia do oblakov

Hneď ráno sme vyrazili z Abtenau smerom na Salzburg. Po ceste sa určite zastavte v najstaršej soľnej bani na svete v Hallein. Je jednou z troch soľných baní sprístupnených verejnosti, ktoré sú v okolí Salzburgu: Hallein, Hallstatt a Altausee (www.salzwelten.at).

Prehliadka bane je nabitá. Pre20160804_132914 deti aj dospelých je veľkým zážitkom. Aby ste mohli plnohodnotne fárať, dostanete aj oblečenie, dokonca aj v detských veľkostiach. Do a aj z bane vás  po trati dlhej 400 metrov odvezie banský vláčik, šmyknete sa na dvoch vyleštených drevených šmykľavkách. Tá dlhšia má až 42 metrov. Toto na žiadnom detskom ihrisku nenájdete 😉 A ako ďalšie spríjemnenie sa povozíte aj loďkou po podzemnom soľnom jazere, v prítmí, s relaxačnou hudbou a so žiariacimi soľnými krištáľmi vystavených na brehoch jazera.

Z podzemia sme to poobede vytiahli do výšky 1600 m. n. m. do čarovného malého kempingu za dedinkou Trafoi už na taliansko-švajčiarskych hraniciach. Je to začiatok cesty, prvé zákruty zo všetkých 48 zo smeru južného Tirolska ktoré vás vyvedú až na Passo dello Stelvio, do nadmorskej výšky 2760 m. n. m. – do krajiny snehu.

Je to miesto, kde nájdete v mini stanoch cyklistov, ktorí čakajú na priaznivejšie počasie, aby pokorili výzvu, ktorú si dali. Je to miesto turistov a motorkárov, ktorí chcú ísť ráno ďalej na vrchol. A tiež miesto zaparkovaných karavanov, v ktorých prespávajú rodiny s deťmi, cyklisti, a zopár letných lyžiarov, ako my.

20160807_092654

Vďačnosť za 24 hodinový dážď

Nasledujúcich 24 hodín lialo ako z krhly. Takéto výdatné dažde som si pamätala ešte ako dieťa, keď sme s rodičmi a pár ďalšími rakúskymi a slovenskými jaskyniarmi išli do škrapov v okolí Dachsteinu. Po niekoľkých dňoch v daždi sme museli zbaliť mokré spacáky a ťažké celtové stany a kosodrevinou odšľapať späť.

Dážď bol ako vykúpenie po dlhej ceste na 1 deň ničnerobenia a len tak užitia si tohto krásneho miesta. Ku večeru keď začali kvapky miznúť, si už deti v gumákoch, flisových bundách a s čiapkami na hlavách našli holandských a nemeckých kamarátov od vedľa. Dokázali sa s nimi hrať na skalke pri kempe 2 hodiny. Nie, nevedia plynule po nemecky. Deti si vždy nájdu svoju spoločnú reč.

Slnečným ránom 6. augusta serpentínami na vrchol

Passo dello Stelvio je neskutočný horský prechod. Už som o ňom písala v tomto článku >>.  Ako to tí chlapi za 6 rokov a už takmer pred 100 rokmi postavili je pre mňa záhadou. Odhodlanie cyklistov dostať sa od Trafoi z 1570 m. n. m. do 2760 m. n. m. na vrcholový bod horského prechodu je úctyhodné. Pohľady smerom do doliny a na cestu pod vami pri stúpaní vyššie a vyššie berú dych. Niekedy môžete chytiť až závrat.

DSCF4186

DSCF4198

20160806_095007

Na parkovisku pod lanovkou je jasné, že toto nie je lyžiarske stredisko podobné tým, na aké ste zvyknutí počas zimných mesiacov. Zub času sa poctivo a pomaly prejavuje na honosných budovách a horských chatách, ktoré tu boli pred rokmi postavené. Pripomínajú zašlú slávu tohto letného strediska, kedy bolo vyhľadávaným miestom pre letných dovolenkárov hľadajúcich letné slnko na zasnežených svahoch.

Na parkovisku sme prehodili pár slov s trénerom z Košíc, ktorý na dodávke priviedol partiu z lyžiarskeho klubu. Každý deň vstávajú o piatej ráno a z Bormia stúpajú serpentínami hore, aby mohli trénovať na nasledujúcu sezónu.

Pri kase je rad profíkov v lyžiarskych kombinézach z Japonska, Švédska, Poľska, Slovenska a asi z celého sveta, ktorí trénujú každý deň vo výškach. A my s deťmi 😉

2 lanovky vás vyvezú do 3170 m. n. m. Obloha je jasnejšia, vzduch je redší, krok v lyžiarkach ťažší. Ťahajúc detské lyže rozmýšľam, ako môžu tí horolezci vyšľapať na osemtisícovky.

Po vystúpení z druhej lanovky pozeráte na zubom času nahlodanú budovu veľkého hotela.  Z 3170 m. n. m. vás vyvezú vyššie už len vleky.

Profíci v kombinézach chytajú kotvy ako my s deťmi. Sneh je po zapichnutí palice modrý. Zuby sú belšie. Pripomína mi to fialové svetlá na diskotékach a všetci sme sa obliekali do bieleho, aby sme svietili v tme čo najviac.

V bielych oblakoch a hmle tápam, kde je posledný stĺp vleku. Viditeľnosť sa stále mení zo zlej na ešte horšiu. Nezabudnem zosadnúť s dcérou z kotvy, keď vidíme, len na pár metrov pred sebou?

Vitajte, 3450 m. n. m.!

Vyššie som bola len v lietadle. Vidím len na špičku lyží. Japoncom ani Švédom to vôbec nevadí. Nasledujú trénerov dole kopcom trénujúc prenášanie váhy a lyžovanie vždy na jednej nohe. Všetci sú veľmi ohľaduplní a dávajú pozor na okolitých lyžiarov a pár detí vrátane našich.

Deti si to šinú dole svahom, hmla im vôbec neprekáža. Z každej strany počúvam povely v inom svetovom jazyku. Iný svet. Zvláštny pocit modrých výšok a exotiky ma držal celý čas na svahu.

Welcome to my office, Petra!

20160806_114938Pri nástupišti na vleky je asi 10 lyžiarskych inštruktorov z lyžiarskej školy La Scuola Pirovano. Chcem sa opýtať na Patricka. Podvedome smerujem k jednému z inštruktorov, ktorý si práve napráva lyžiarske rukavice. “Hello, I am looking for… Aaaaa, Patrick!”  Toto by som nevymyslela, to sú tie krásne životné náhody 😉

Privíta nás a rukou ukáže dokola po svahu so slovami: “Vitaj v mojej kancelárii!“  Vysvetľuje, že veď je super počasie, len mierne hmlisto. Prehodíme si niekoľko viet a Patrick musí ísť. Čakajú ho japonskí žiaci.

Na vrchole sme strávili ešte ďalších pár hodín. Z chodby hotelovej časti vychádzajú športovci, ktorí sa po tréningu vyberajú smerom k stanici lanovky. Možno na pár hodín do hustejšieho vzduchu o 800 výškových metrov nižšie. Letné noci trávia v troch tisíc a každé ráno stoja na lyžiach.

Vleky premávali 6. augusta kvôli oblačnosti do 13.00 hod. Posledná lanovka vás môže zviesť dole do 16.30 hod. Dole sa ľahšie dýcha, každý krok tak neunavuje. Napriek oblačnosti a krému s vysokým faktorom, sme boli všetci opálení, ako po týždni pri mori. Kým sme do auta nabalili lyžiarsku výbavu, deti si postavili snehuliaka. Parkovisko už zívalo prázdnotou. Zaplní sa opäť zajtra ráno. A na jeseň na niekoľko mesiacov zapadne snehom.

Neobjavené čaro letnej lyžovačky si budete v sebe niesť ešte dlho…

20160806_150756

  1. diel série o letnej lyžovačke – článok o VIP parkovisku s kamionistom nájdete tu >> a trilógia končí 3. dielom o extrémoch morských a horských v článku o zjazde z ľadovca rovno k moru tu >> 😉
Petra Konárska
Ukazujem ľudom cestu, ako sa dostať na svahy doma aj v zahraničí s kamarátmi, rodinou a aj s malými deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >> Som autorkou dvoch Skibookov a to: kompletného lyžiarskeho sprievodcu v Alpách Skibook - Lyžovačka v Alpách a sprievodcu lyžovačkou s malými deťmi Skibook - lyžovačka s malými deťmi
Komentáre