Cestou necestou cez vyše 65 krajín sveta? aj so snowboardom

U nás doma bol časopis Lidé a Země takmer v každej voľnej polici. Ako dieťa som občas niečo započula o ľuďoch, ktorí veľmi veľa a všade cestujú. Sú to asi dva roky, čo som prvýkrát počula o Cestou necestou. Je to občianske združenie, ktoré založil cestovateľ Michal Knitl.

Michal je profesionálny nezávislý cestovateľ. Precestoval viac ako 65 krajín sveta. Medzi jeho najdlhšie cesty patrí 15 mesiacov v Južnej Amerike a 15 mesiacov v Ázii. O svojich cestách píše cestopisy, robí prezentácie a organizuje cestovateľské festivaly Cestou necestou. Pomáha mu s tým veľa kamarátov, dobrovoľníkov a iných dobrých ľudí. Za pár rokov sa im podarilo zorganizovať už vyše 130 podujatí po celom Slovensku, ktoré navštívilo vyše 22 tisíc návštevníkov. Inšpirujú, spájajú a radia. Založili aj expedičný fond, ktorým podporujú slovenské expedície v zahraničí.

Michal je však aj snowboardový inštruktor. Nenájdete ho v žiadnej lyžiarskej škole. Ak práve nebude prednášať na jednom z festivalov, príde za vami kamkoľvek, možno aj v lete na ľadovec do Álp…

Ja som sa pri mojich pokusoch naučiť sa snowboardovať poučila na fialových modrinách. Po čase som pochopila, že poprosiť o pomoc inštruktora je predsa len lepší nápad. Článok o fialovom snowboarde nájdete tu >>.  Keby som o Mišovi vedela v tom čase, a bol by niekde blízko Bormia, mala som ho veru zavolať…

S veľkou radosťou vám prinášam tento rozhovor s Michalom – ako je to s cestovaním, skialpom a aj snowboardingom v Čile…

V okolí Bratislavy nie je veľa príležitostí na lyžovanie. Ako si sa dostal k lyžovaniu a k snowboardingu? 

Rodičia ma začali učiť lyžovať keď som mal 6 rokov na malom, asi 20 metrovom svahu, pod hotelom Morava v Tatranskej Lomnici. Rodičia vtedy ani nelyžovali. Otec si na lyžovačke zo strednej školy zlomil nohu, a tak až keď mi nestačil, kúpil si lyže tiež, a začal lyžovať až so mnou. Neskôr sa aj mama pridala. A snowboardovať som začal asi v 17 rokoch.

Myslíš si, že aj vďaka tomuto športu si objavil lásku k horám a neskôr k cestovaniu po rôznych kútoch sveta? 

To si nemyslím. Skôr naopak. Skôr cestovanie a turistika mi otvorili dvere ku skialpovým túram a k tomu, že si viem predstaviť aj dlhšie zimné prechody či zimné noci v horách.

Narazil si na svojich potulkách svetom na lyžiarov? Aké sú najkurióznejšie miesta na lyžovanie, alebo naopak, kde sa vôbec nelyžuje, aj keď podmienky sú ideálne? 

Jeden deň som snowboardoval v Čile, ale keďže som zvyknutý na svoju kvalitnú dosku a topánky, tak neužil som si ten pocit s výbavou z požičovne, ktorá bola dostupná. Aj pre tento dôvod som ešte mimo okolitých krajín veľmi nejazdil a aj keď som bol v krajinách, kde ľudia chodia skialpovať či jazdiť (Gruzínsko, Irán, Kirgizsko), tak som tam bol v mesiacoch vhodných na turistiku.

Lyžoval alebo snowboardoval si už v lete?  Vieš si predstaviť, že by si učil snowboardovať niekoho počas leta na ľadovci? 

Iba v spomínanom Čile jeden deň. Teoreticky si viem predstaviť, že by som učil snowboardovať v lete na ľadovci, ale myslím, že len krátkodobo. Maximálne na 1-2 týždne s individuálnou výučbou alebo malou skupinou. Muselo by to byť však v čase, keď budem v Európe. Keďže cez leto si doprajem 3-4 mesiace voľna, tak až niekedy koncom apríla či v priebehu mája viem povedať, či tu budem alebo nie.

Máš určite nejaké ďalšie cestovateľské sny. Patrí medzi nich aj zdolanie neznámejších zjazdoviek alebo freeridov?

Áno, rád by som urobil túru po ľadovci Baltoro a pozrel si veže Trango v Pakistane. Tiež ma láka Kolumbia a okolité krajiny, kam som sa počas 15 mesiacov v Južnej Amerike nedostal. A aj Afrika. Zjazdovky ma vôbec nelákajú, ale rád by som si niekedy freeridoval v Lyngene na severe Nórska. Z predošlých 8 dní som strávil 6 na skialpoch vo Fatre a Tatrách a jeden na snowboarde.

Práve divoký terén a miesta mimo zjazdoviek ma lákajú čoraz viac. Keď ešte trochu snehu pripadne, rád zoberiem snežnice a pôjdem niekam aj s doskou. Samozrejme rád by som sa pozrel niekedy aj na Aljašku, ale ešte aj tu na Slovensku je veľa žľabov, ktoré som nezjazdil.

Medzi ľudí, ktorí majú môj e-book patria aj špičky slovenského lyžiarskeho biznisu. Predstav si, že by si mohol ísť učiť snowboarding tak trochu inak – na mieru, individuálne a vrtuľníkom. Trúfaš si? 

Posledné roky učím snowboard už iba na mieru a individuálne. V stredisku, kde platia zväčša iba 5-8 eur na hodinu a iba keď učíš, som už neučil roky. Snowboarding beriem ako zábavu. Ľudia, ktorých som učil, sú spokojní a to je hlavné.

Helisking či heliboarding guide však nie som. V helikoptére som išiel, ale ešte nikdy zo snowboardom. Veľmi rád by som to skúsil a už som jazdil 40 stupňové svahy, viem teóriu i techniku, ale viem, že na Slovensku je veľa skúsenejších jazdcov. Na žľaby a strmé svahy treba najmä jazdiť, jazdiť, jazdiť. Ak by však chcel niekto niečo jednoduché, veľmi rád sa pridám.

Ak sa chcete naučiť snowboardovať, alebo vylepšiť techniku, pozrite si Michalovu ponuku na stránke. Od jednodňovej výučby až po viacdňové. A pokojne si ho môžete vziať aj do Álp.

Petra Konárska
Ukazujem ľudom cestu, ako sa dostať na svahy doma aj v zahraničí s kamarátmi, rodinou a aj s malými deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >> Som autorkou dvoch Skibookov a to: kompletného lyžiarskeho sprievodcu v Alpách Skibook - Lyžovačka v Alpách a sprievodcu lyžovačkou s malými deťmi Skibook - lyžovačka s malými deťmi
Komentáre