Lyžovačka v Rakúsku – Mamy 20 detí to vedia

Stojím na svahu a pozerám sa na 7 mám 18-tich detí. Šinú sa dole čiernym padákom. Doslovne sa valia, žiadne zaváhanie. S plápolajúcimi ružovými copmi na prilbách. Ouuu jeee, som ďalšia z nich. Mama ďalších dvoch detí. 8 mám 20 detí a 1 zasnúbená slečna, o pár rokov mladšia ako my. 9 dračíc rakúskych zjazdoviek!

Pred pár mesiacmi som sa rozprávala s kamarátkou, ktorá roky pracovala vo švajčiarskych lyžiarskych rezortoch. Pripomienkovala celý Skibook o lyžovačke v Alpách a dala mi múdre rady zo svojich skúseností. Spomenula mi vtedy, že v niektorých strediskách sa organizujú „Ladies weekends“, kedy si príde zalyžovať partia žien. V balíčku s lyžovačkou majú wellness, saunu, masáže. Také tie ženské veci. Wauuu, že aký dobrý nápad. Ani mi vtedy nenapadlo, že pár mesiacov na to, sa táto malina pritrafí mne. V našej partii, kde sú naše deti najstaršie, hmm, zatiaľ nie.

V tejto partii a na 2. ročníku ženského alpského výjazdu som sa ocitla náhodou. Vďaka dobrej susedke a zhode náhod. V stredu ráno mi od nej cinkla správa, že hľadajú náhradníčku. Rozhodnutie mi zabralo asi 10 sekúnd. Hodinu na to som sedela v aute s lyžami smerom do servisu – po niekoľkých rokoch. Veď keď sa šúchate s malými deťmi po svahoch, tupé hrany, jedna z nich roztrhnutá a diera v sklznici, ako suvenír od kameňa pri zjazde čiernou zo Snilovského sedla vo Vrátnej, sú posledné sezóny úplne vyhovujúce. Pán v servise mi vraví, že na týchto lyžiach môžem lyžovať len na vlastnú zodpovednosť.  Len konštatujem, že je to na nich tip-top. Nakoniec som extra servis na dieru v sklznici dostala grátis k MDŽ, ďakujem.

Ony to vedia

So žalúdočnou neurózou  sadám vo štvrtok ku kamarátke do auta. Neviem si prestaviť, že môžem vypadnúť  – po rokoch len tak sama s babami na svahy?

Mamy vedia, čo chcú. Cieľom cesty je Saalbach – Hinterglemm – Leogang – Fieberbrunn. Pre našinca poetický názov štyroch alpských dediniek, juhozápadne od Salzburgu, ktoré sú navzájom prepojené. Aktuálne tretie najobľúbenejšie stredisko v rakúskych Alpách. 270 km zjazdoviek. To by hádam mamám na predĺžený víkend mohlo stačiť…

5 – hodinová cesta trvala asi ako cesta do potravín. Stále je o čom – o deťoch, ich jedení a nejedení, škôlkach, školách, práci, lyžovaní, cestách, a len tak…

Von prší, fučí, hore sneží a ešte viac fučí. Počasie pod psa. Nálade to však nijako neškodí. Stále je o čom. Sledujeme počasie na rôznych stránkach. Štatistická odchýlka v živom prenose. Bývame v hoteli niekoľko kilometrov od strediska. Ale ten wellness! Kašlať na kilometre.

Biela hore, dole a všade dokola

Piatok – stavíme to na lanovku v Saalbachu. Kvôli počasiu ide menej ako polovica lanoviek, len do polovice svahov. Hore fúka, sneží, je hmla. No nič. Váhame, či sa na to vykašlať a ísť do wellnessu. No, keď už sme tu? Kupujeme 3-dňové skipasy. V duchu nadávam na kombináciu počasia, ceny a zatvorených zjazdoviek. Ideme k lanovke. A práve spúšťajú lanovky až na vrchol. Šťastie praje. Asi v 1500 m.n.m. prestávame vidieť kabínu pred nami. Biela hore, dole a všade dokola.

V lanovke sa rozprávame, že keď je silná hmla a splýva so snehom, môžu prísť závrate. Rovnovážny stroj v hlave nedokáže zameriavať a môže byť z toho zle. Asi som to nemala počuť. V 2020 m.n.m. vyjdem na svah a hneď sa mi začne motať hlava. Hore je neskutočný fučák a hmla. Na prašane zisťujem, že neovládam ani lyže. Navoskované sklznice a nabrúsené hrany ma riadne prekvapili. Neviem držať stopu, vo vetre a snehu očami zameriavam tyčky označujúce kraj zjazdovky. Zabudla som lyžovať. Paráda. V niektorých momentoch neviem ani rozoznať, či sa hýbem alebo ma vietor posúva späť hore kopcom.

Hmla však pomaly redne. Asi v 1750 m.n.m. už vidíme, kam ideme. Po niekoľkých jazdách to ideme skúsiť na protiľahlý svah. Tam to vyzerá prívetivejšie. Jedinou nevýhodou je romantická prechádzka v lyžiarkach a s lyžami na pleciach cez celé centrum Saalbachu, aby sme sa dostali ku protiľahlým sedačkám. Pekná alpská dedinka s reštauráciami, športovými obchodmi a množstvom turistov.  Na skimape hľadáme vidličky a nože. Výber sedačky je jednoduchý – tá, ktorá končí pri najbližšej reštaurácií. Morím sa s názvami jedál v nemčine.  Wienerschnitzel a hamburger to istí.

Sneh na južnom svahu poobede oťažieva. Niektorým dračiciam to vôbec nevadí. Vykrikujú od šťastia pri každom oblúčiku. A ten kolektívny spokojný povzdych, keď spolu sadáme na vyhrievanú sedačku!

Strážime si čas poslednej jazdy sedačiek. Nakoniec nalyžujeme cez 26 km. Doobeda to tak rozhodne nevyzeralo. A konečne: smer wellness. A ja uvažujem, či hrany neotupím o nejaký betón, aby som ich dostala na pôvodnú úroveň…

Keď vydržíš, bude slnko, prašan aj freeride

V sobotu to vyzerá ako v gýčovom filme. Slnko, slnko, slnko a biely prašan. Ono sa to deje. Prelyžujeme takmer všetky červené a čierne zjazdovky južne nad Hinterglemmom. Dievčatá sa nezdajú. Niekedy im s mojimi nabrúsenými hranami prestávam stíhať. Hľadať modrú na mape im ani nenapadne. Do peknej partie som sa to ja dostala. 

Na mape objavíme vlek na konci sveta – Seekar. Prelyžovaním sa dostávame do raja. Svah je lemovaný freeride zónami. Od rána v nich freeridisti poctivo režú vlnky do prašanu, ktorý napadol počas predchádzajúcich dní.

Niektoré mamy sa na freeride dajú zlákať. Majú kopec skúseností zo skialpu. Skúsim to aj ja.

„Peti, nohy spolu, špičky hore, zadok dole a prenášaj váhu.“
„Ok, jasnééé.“

Vydržalo mi to asi 5 oblúkov, kým sa mi nevyplo viazanie.  Lyža 2 metre nado mnou a pol metra v snehu, palice meter podo mnou a moja jedna noha  celá v snehu.  A ako pekne to vyzerá na tých videách.

Chytám miernu paniku. Palice síce zapichnem, ale vidím z nich len rukoväte. A prepadávajú sa ďalej do niekoľkometrového snehu. Nemám sa ako zaprieť, aby som sa postavila. Uvažujem, že si odopnem druhú lyžu, aby som sa dostala k tej zahrabanej. Vyhodnocujem to ako blbý nápad, keďže noha s lyžiarkou sa mi prepadáva pod sneh. Myšlienky mi podsúvajú všetky lavínové príbehy, moje detstvo, keď som zapadla v lese do snehu, fakt, že poistka mi platí iba na upravených zjazdovkách… Samé múdrosti.

Tak som rukou utlačila sneh pod lyžou, ktorá mi ostala na nohe. Horko ťažko som sa zdvihla, aby som vyhrabala druhú lyžu zo snehu. Cha, super. A ako teraz zapnem viazanie, keď sa do toho snehu neviem zaprieť. Neviem vyvinúť dostatočný protitlak. Sneh sa stále prepadáva. Utláčam sneh rukou pod druhou lyžou. Jooo, mám to. A teraz sa už odtiaľ len dostať… Ostávam ja verná zjazdovkám. A svištím radšej na kávu a obed. Frittatensuppe to istí. Jeden z mála názvov v jedálnom lístku, pod ktorým si viem predstaviť aj druh jedla. A to som sa 8 rokov na škole lámala s nemčinou.

Vyše 30 km po červených a čiernych je za nami. Zase zatvárame stredisko. Nohy bolia, nálada a smiech sa drží a fičíme do wellnessu. Hrany som po prelyžovaných 56 km úspešne zbrúsila.

Fieberbrunn

Tretí deň, tretie stredisko. Lyžujeme na plno celé doobedie. Poobede nás čaká cesta na Slovensko.

Fieberbrunn je v paralelnej doline od Saalbachu a Hinterglemmu. Valíme to z rána lanovkami, sedačkami a zjazdovkami pod vrchol Henne do 2020 m.n.m. Našli sme si parádnu červenú, málo ľudí, ideálnu horskú chatu na kávu a skiwasser (ružový nealko nápoj, ktorý nájdete v reštauráciách na svahoch rakúskych Álp). Ostávame celé doobedie na jednej zjazdovke. Konečne som chytila tú správnu lyžiarsku paru. V deň odchodu, jo. Moje dojmy z Fieberbrunnu sú veľmi dobré. Je tam tiež veľa lanoviek a zjazdoviek. Stredisko však nebolo také preplnené. Nájdete tam modré zjazdovky pre rodiny s deťmi a množstvo červených. A aj krásne prechody cez lesy. Moja srdcovka.

Na oblohe ani mráčika. Hudba hrá, snehu kopec. Balíme lyže a prilby s ružovými copmi a vyrážame domov – robiť úlohy, variť večere, chystať deti do škôlok a škôl…

A kde bolo 20 detí celý ten čas?

S tatkami na chate. Deti a otcovia prešli vlakom a autobusmi na chatu polovicu Slovenska. Straty žiadne. Česť a sláva, tatkom a deťom prevolávam!

A heslo 2. ročníka ženského alpského výjazdu: „Keď sa o seba staráš, nemáš vek, nemáš vek!“ Mamy 20 detí a jedna snúbenica to vedia.

P.S. Rozmýšľali ste o ružových copoch? Šikovná to recesia, aby sme sa na svahu poznali. Je ťažké pamätať si 9 prilieb, búnd a nohavíc. Aj na lanovkách nás kvôli copom múdri ľudia púšťali do formácie…

Petra Konárska
Ukazujem ľudom cestu, ako sa dostať na svahy doma aj v zahraničí s kamarátmi, rodinou a aj s malými deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >> Som autorkou dvoch Skibookov a to: kompletného lyžiarskeho sprievodcu v Alpách Skibook - Lyžovačka v Alpách a sprievodcu lyžovačkou s malými deťmi Skibook - lyžovačka s malými deťmi
Komentáre