Hľadali sme Passo Tonale a našli Ponte di Legno

Po celodennej jazde sme dorazili. Vlastne vôbec nevieme kam, lebo nie je vidno ani na krok. Len hmla, občas nejaký záblesk svetla a nejasné kontúry cesty. Márne pozeráme do papierovej roztrhanej mapy. Ideme ďalej. Kamarátov v druhom aute sme už dávno stratili, aj z dosahu signálu vysielačiek. Schádzame v tme serpentínami do údolia. Zrazu nápis dedinky – Ponte di Legno. Passo Tonale sme v tej hmle úspešne minuli…

Passo Tonale je jedno zo stredísk patriacich do lyžiarskej oblasti Val di Sole, ktorá združuje Madonnu di Campiglio, Folgaridu, Marillevu, Ponte di Legno, ľadovec Pejo a Pinzolo.

Passo Tonale a Ponte di Legno tvoria lyžiarsku oblasť Adamello ski. Nájdete tu 42 zjazdoviek v celkovej dĺžke 100 km, ktoré obsluhuje 28 lanoviek, sedačiek a vlekov. Obe strediská sú prepojené nekonečne dlhou kabínkovou lanovkou, ktorá vás prevezie z Ponte di Legno z doliny do vyššie položeného Passo Tonale. Do doliny sa viete dostať aj jazdou na lyžiach. Dôležité je, ku večeru nezabudnúť chytiť poslednú jazdu smerom hore.

Passo Tonale malo pre nás veľkú výhodu. Preto tento rok padol výber lyžovačky sem. Išlo nás totiž osem. Viete tam nájsť apartmány celkom príjemných rozmerov. V niektorých talianských strediskách, kde sme boli, sme sa museli piati potlačiť na 40 m2, poschodových posteliach a rozkladacích sedačkách. Tu mal apartmán samostatné izby, veľkú obývačku a samostanú kuchyňu. Hádam aj 80 m2. Celkom fajn priestor, dostatok miesta aj na sušenie lyžiarskej výbavy a varenie kapustnice.

Passo Tonale tvoria najmä červené zjazdovky na južnom svahu, poskladané jedna vedľa druhej. Na severnom svahu na druhej strane doliny sa viete vyviezť kabínami na ľadovec až do 3069 m.n.m. – na Cima Presena. Ak praje počasie a všetko okolo, viete zjazdiť zo Cima Presena až do dedinky Ponte di Legno zjazdovkou dlhou vraj 11 km s prevýšením 1800 metrov. Ak praje. Nám totiž neprialo. Niekoľko dní sa v Passo Tonale držala hmla. Nie ako mlieko, ako zemiakový prívarok.

Zjazdovky sme hľadali dva dni. Vyviezli sme sa hore južným svahom, ale dole sme trafiť nevedeli. Na svahu sme sa dohovárali v hmle pomocou vysielačiek a zvláštnych pokrikov. Každý vlastným štýlom, aby neskončil zaviaty snehom v strede Talianska. Značenie na zjazdovkách bolo vidno len veľmi namáhavo. Po pár hodinách sme to vzdali.

Prišiel však nápad na nezaplatenie. Skúsiť sa previezť z Passo Tonale do Ponte di Legno. Toto je ozaj neskutočná výhoda prepojených stredísk. Či už pri zlých poveternostných podmienkach, alebo pri hľadaní ubytovania a iných druhov služieb. Vo väčšine prípadov za rozdielnu cenu. Zážitok z tejto lyžovačky ma v tom už nadobro utvrdil.

Ponte di Legno je stredisko v trochu nižšej nadmorskej výške. Zjazdovky sú rezané vo svahoch medzi stromami. V našom prípade sa to ukázalo ako veľmi veľká výhoda, keďže tam sa už inverzná hmla nedržala. V tomto stredisku sme našli tiež takmer prázdne svahy. Lanovky a vleky poloprázdne. Raj na zemi 😉

Po pár dňoch sa počasie umúdrilo. S údivom sme ráno pozerali z izby, ako to vlastne v Passo Tonale vyzerá. Takže takto:

Severný svah – pohľad na Cima Presena:

Južný svah v Passo Tonale – sedačka vedľa sedačky, vlek vedľa vleku:

A večer, výhľad na nezaplatenie z miestneho Apres ski:

Ponaučenia do života:

  • na lyžovačky s väčšou partiou, sú vysielačky na nezaplatenie. Využijete ich pri jazde autami, dohováraním sa po ceste, alebo aj priamo na svahu. Ak sa vám pritrafí hmla ako mlieko, sú priam nevyhnutné. Ak vám vyjde počasie, uľahčite si tak dohováranie s kamarátmi pri stretnutí v Apres ski;
  • prepojenosť lyžiarských stredísk je veľmi veľká výhoda. Či už pri hľadaní iných zjazdoviek a lanoviek, pri zlom počasí alebo pri hľadaní iných služieb a ubytovania;
  • niekedy vás môže to menšie a na mape nie také zaújímavé a vychýrené stredisko veľmi milo prekvapiť;
  • nikdy nezaťahujte v stredisku ručnú brzdu na aute. Keď budete po týždni vyrážať domov, zrazu zistíte, že kolesá a aj brzda, po niekoľkých dňoch bez pohnutia na parkovisku, jednoducho zamrzli;
  • pred výjazdom na lyžovačku skúste porozmýšlať, koľko rokov má baterka v aute. Pocit na nezaplatenie hľadať predajňu autobateriek v alpských horských dedinkách za neprijateľné ceny 😉
Petra Konárska
Ukazujem ľudom cestu, ako sa dostať na svahy doma aj v zahraničí s kamarátmi, rodinou a aj s malými deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >> Som autorkou dvoch Skibookov a to: kompletného lyžiarskeho sprievodcu v Alpách Skibook - Lyžovačka v Alpách a sprievodcu lyžovačkou s malými deťmi Skibook - lyžovačka s malými deťmi
Komentáre