Balkán s deťmi – 4000 km za 16 dní

Prekvapenia od jaskyne Magura v Bulharsku, ktorá bola obývaná už pred 12000 rokmi s maľbami na stenách netopierým guanom, cez obrovskú soľnú baňu v Turde, ktorá pripomína skôr sci-fi pod zemou, až po Transfagarasan v Rumunsku – pasovaný, nielen nami, za najkrajší horský prechod Európy. Nádherné prostredie v Čiernej hore, milí a pohostinní macedónci a nedostatok kempov v Rumunsku. To sú niektoré zo zážitkov, ktoré sa nám cestou po juhovýchode Európy podarilo zažiť.

Sú to krajiny nádherné, prekvapivé a na mnohých miestach cestovateľmi a turistami neprebádané. Prvých Slovákov sme stretli až na juhu Chorvátska. V Maďarsku a Čiernej hore boli najmä nemci, v Rumunsku taliani a francúzi, v Bulharsku taliani a v Macedónsku česi.

Pôvodný zámer bolo ísť na Transfagarasan v Rumunsku. No keď už zájdeme tak ďaleko? Tak poďme aj do Bulharska, a keď už budeme tam, poďme aj do Macedónska a Čiernej hory, aby aj more bolo. A to voňavé za borovicami a olivovníkmi – Jadran. Skúsime teda omrknúť Balkán, aby sme vedeli, kam ešte v budúcnosti ísť.

Prešli sme nakoniec za 16 dní 8 krajín – Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Čiernu horu, Chorvátsko a kúsok z Bosny a Hercegoviny. Plán bol 3500 km, nakoniec to bolo skoro 4000. Niečo sme nabehali na výjazdoch, občas sme si niečo zašli a Transfagarasan sme neplánovane prešli celý cez celé pohorie Fagaras.

Transfagarasan v Rumunsku

Plánovanie

Cestu sme plánovali niekoľko týždňov. Ukázalo sa totiž, že nájsť  vôbec kemp v Rumunsku alebo v Bulharsku je dosť problém. Nie je ich tam rozhodne veľa, resp. sú, ale len na turisticky frekventovaných miestach – napríklad pri pobreží Čierneho mora alebo v rumunskej Transylvánii. Po ceste ich až tak veľa nebolo. Naplánovať tento úsek cesty nám dalo zabrať asi najviac.

Tiež nie je úplne jednoduché dostať sa z Rumunska do Bulharska. Respektíve nešlo to smerom, akým sme chceli pôvodne my. Takmer celú hranicu týchto dvoch štátov tvorí Dunaj, cez ktorý sme na asi 500 km dlhej dunajskej hranici napočítali len tri mosty. Celú cestu sme tak preplánovavali podľa postupne vynárajúcich sa informácií.

Stále nám to však vychádzalo od 3000 do 3500 km. Vzhľadom na sieť ciest sa ukázalo, že stiahnuť do ďalej na juh nám pridá len o pár stoviek kilometrov na viac. Minulý rok sme s deťmi prešli vyše 2500 km cez Rakúsko, Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko a Maďarsko. Povedali sme si, že tento rok skúsime trasu o čosi dlhšiu a opačným smerom. Transfagarasan a Balkán boli jednoducho veľkými lákadlami.

Približný plán cesty cez Balkán

Skutočnosť cesty cez Balkán a plus nejaké výjazdy k tomu

Plánovanie cesty s deťmi

Keď plánujeme dlhé cesty autom s deťmi (v lete alebo aj v zime do Álp), držíme sa niekoľkých zásad:

  1. v niektoré dni plánujeme dlhšie alebo náročnejšie presuny. V našom prípade napr. z Bulharska na juh Macedónska, z Macedónska do Albánska. Takéto dni boli po ceste asi 3-4. Vždy po takomto dni sme ostali na mieste aspoň 2 noci a nechali si ďalší deň na oddych alebo len na obzeranie okolia.
  2. kratšie presuny, zhruba do 4 hodín sú pre naše deti bez problémov zvládnuteľné (spravidla s jednou kratšou prestávkou). Ak je to viac, už je treba počítať s prestávkami na jedlo, na oddych, na vybehanie sa, čo cestu samozrejme predlžuje. Precestovali toho už celkom dosť nielen autom, ale aj inými dopravnými prostriedkami. Cestujeme s nimi od malička. Doobeda alebo k poobediu sme sa presunuli na ďalšie miesto a stihli ešte aj náš bod záujmu – napríklad hrad Bran v Transylvánii.
  3. 3/4 kempov sme mali zarezervovaných vopred (nikde na Balkáne v našom prípade nechceli zálohu). Predsa len ideme s deťmi a chceli sme mať istotu, že nás niekto niekde čaká. Kempy po spiatočnej ceste cez Chorvátsko a pri Balatone v Maďarsku sme riešili po ceste. Tam sme totiž po predcházdajúcich skúsenostiach vedeli, že kempov je tam dostatok a nájsť nejaký aj na poslednú chvíľu nebude žiadny problém.
  4. je dobré si nechávať nejakú časovú rezervu. V našom prípade sme museli preplánovať koniec cesty v Chorvátsku, pretože na hranici medzi Čiernou horou a Chorvátskom sme sa zdržali. Aj to vraj ešte poriadne menej, ako je tam zvykom (Na hranici sme stáli 2 hodiny, vraj sa tam stojí aj 8. Možno aj preto, že sme tam boli už hneď ráno).
  5. nočné presuny autom pri takýchto cestách neplánujeme nikdy. Nechali sme si ich do zálohy, ak by sa nám vyskytli nejaké komplikácie a museli by sme sa presunúť rýchlejšie a bližšie domov. Predsa len po takej ceste je človek ešte dva dni mimo, ak nie je ta to zvyknutý. A to nie je našim cieľom. Aj keď áno, v noci sú cesty prázdne. Snažili sme sa však vyhýbať presunom napríklad cez Chorvátsko a hranice smerom na sever v sobotu a podobne.
  6. po ceste máme naplánované niektoré miesta, ktoré chceme vidieť. V našom prípade to bola napríklad soľná baňa v Turde,  Transfagarasan a transylvánsky hrad Bran v Rumunsku, jazero Ohrid v Macedónsku a more v Čiernej hore. Radi sa na iných miestach nechávame prekvapiť, čo nájdeme po okolí na základe informácií od miestnych. Takto sme natrafili na jaskyňu Magura a skaly pri Belogradchiku v Bulharsku, Kraljičinu plažu v Čiernej hore alebo skalný kostol v Macedónsku.

    Náš autoatlas – takmer 700 strán

    Všade je naozaj čo pozerať, aj na miestach, kde to vyzerá, že nič nemôže byť. A práve také miesta nás väčšinou najviac prekvapia.

  7. máme so sebou vždy niekoľko máp. V zásade poriadny papierový autoatlas – ten náš mal tento rok takmer 700 strán (musela som kupovať nový v dobrej mierke, pretože v tom našom starom už neboli niektoré medzičasom postavené cesty), občas zapíname Google maps alebo inú navigáciu (Waze, Sygic), a mali sme tentokrát aj navigáciu v aute. Mobilné dáta mimo EÚ si treba strážiť (Macedónsko, Albánsko, Čierna hora, Bosna a Hercegovina). Využívali sme väčšinou wifi v kempoch. Poplatky za mobilné dáta sú niekoľkonásobné oproti EÚ.

Platenie

Vo väčšine týchto krajín nie je problém vybrať peniaze z bankomatu alebo sa dohodnúť na platení eurom. Najmenej sa dalo platiť kartou v Maďarsku (v menších obchodoch a pod., v hypermarketoch to samozrejme ide bez problémov) a v Albánsku cez stred krajiny to bolo úplne nemožné. Platili sme eurami, forintami, lei, levi, dinármi a kunami. Vo väčšine týchto krajín môžete platiť aj eurom. Stačí sa opýtať v obchode, reštaurácií alebo v kempe. Vedia, že aj keď majú inú lokálnu menu, turistom sa zavďačia platbou v eurách.

Aj v krajinách mimo EÚ, ktoré sú však na kandidátskej listine, sme väčšinou nemali problém dohodnúť sa platiť v eurách. So sebou sme brali nejakú hotovosť. Snažili sme sa ju držať do posledného centu. Ak sa dalo platiť kartou, využívali sme vždy túto možnosť. Bankomaty totiž vydávajú iba lokálnu menu a chceli sme sa vyhnúť držaniu cudzích mien, ktoré by sme museli v ďalšej krajine alebo nakoniec doma zmeniť na eurá.

Ubytovanie

Keďže nám v posledných rokoch učarovali cesty s karavanom, v našom prípade hľadáme kempy. Je to pre nás zatiaľ ten najslobodnejší spôsob cestovania s deťmi, ktorý nám dáva flexibilitu času, miesta a aj ubytovania. Vždy spíme v tých istých posteliach, cestu plánujeme podľa vlastných predstáv a možností. S deťmi máme s karavanom po Európe prejdených asi 7500 km.

Aj vzhľadom na deti a určitý komfort hľadáme vždy kempy. Nespíme zatiaľ cielene na divoko. Kempov v Európe je naozaj veľa. Sú krajiny, najmä na západ od nás, kde nájdete veľkú sieť kempov a niektoré z nich aj s 5 hviezdičkami. V tých lepšie vybavených kempoch nie je problém aj s práčkami. Keď trávime na cestách viac ako týždeň, túto možnosť vždy spravidla raz po ceste využijeme.

Kempy hľadáme najmä pomocou Google maps alebo pomocou ASCI https://www.eurocampings.co.uk/. Vždy pozeráme na ich hodnotenia a hľadáme slušné čisté kempy. Tiež dávame prednosť možnosti pripojenia na wifi v kempe, ktoré je už pomaly samozrejmosťou. Wifi sme mali vo všetkých kempoch po našej ceste, okrem jedného v Rumunsku.

Ak si chcete skúsiť spanie na divoko alebo na tzv. stellplatzoch, existuje už tiež mnoho stránok a aplikácií, ktoré pomôžu s hľadaním takéhoto miesta. Nie je to totiž povolené vo všetkých krajinách a na rôznych miestach. Neodporúča sa stáť pred obchodnými centrami a podobne. Príkladom takejto aplikácie je www.park4night.com.

Tiež pri výbere papierového autoatlasu Európy som si dala záležať, aby som našla taký, kde sú v mape vyznačené kempy. Dávalo nám to približný prehľad, v ktorých oblastiach sa kempy nachádzajú. Najmä ak sme sa po ceste nechceli pripájať na mobilné dáta, papierová mapa nám povedala, ktorým smerom sa vybrať a uvažovať.  V našom prípade to bolo po ceste naspäť hľadanie voľného kempu v Chorvátsku a v Maďarsku.

Ceny – Balkán je úplne super. Priemernú cenu za noc za auto, karavan a 4 osoby sme platili približne 20 Eur, v Macedónsku aj s pravidelnou rannou kávou v cene 10 Eur za štyroch! Najviac sme siahli do vrecka v Chorvátsku po ceste naspäť pod Makarskou – 50 Eur za noc, uff.

Jazyky

Dohovoriť sa nie je problém v angličtine, prípadne nemecky hlavne v Maďarsku a Bulharsku. Väčšina jazykov v týchto krajinách má však slovanské korene. Takže veľa slov máme podobných, niekedy sme rozprávali pomaly po slovensky a rozumeli sme si bez problémov. V Bulharsku, Macedónsku a v Čiernej hore sa pripravte na cyriliku – azbuku. S radosťou môžete oprášiť učenie ruštiny a azbuky zo základnej školy. V každej krajine sa písmenká trochu líšia, niekde majú aj názvy v latinke, no lúštením názvov aj s deťmi sme si prišli na svoje.

Jedlo

Čím viac na juh, tým viac mletého mäsa – pleskavice, hamburgery, čevapčiči a iné miestne špeciality, tým väčšie a lacnejšie porcie geniálnych šalátov s tými voňavými pravými paradajkami, tým viac rýb a tým lepšia a chutnejšia káva. Niekedy sme jedli von, niekedy si varili zo zásob. Na Balkáne určite hladný nezostanete.

Prechody hraníc

Niektoré z týchto štátov sú v EÚ aj v Schengene, niektoré iba v EÚ a ďalšie sú mimo týchto združení a dohôd. Čo znamená pasové kontroly a v niektorých prípadoch v turistickej sezóne aj niekoľkohodinové státia na hraniciach (najmä von z a dnu do EÚ – hranice Bulharsko – Macedónsko, Čierna hora – Chorvátsko a Maďarsko – Srbsko, aj keď cez túto hranicu sme neprechádzali).

Do štátov mimo EÚ ako Macedónsko, Albánsko a do Čiernej hory, budete potrebovať okrem pasov aj platnú zelenú kartu a doklady od auta. Mali sme najprv v pláne ísť aj do Kosova. Kvôli komplikovanosti sme ho radšej vylúčili a obišli. Komplikácie sme tam našli dve: 1. kto vstúpi na územie Kosova cez hraničné prechody na juhu a západe, t.j. z Macedónska, Albánska alebo Čiernej hory, nemôže potom vstúpiť na územie Srbska. Môže sa vrátiť len späť. 2. v Kosove nie je uznaná zelená karta, t.j. je tam potrebné dojednať si osobitné poistenie platné iba pre územie Kosova. Viac informácií je na stránke MZV SR tu>>

Cesty

Cesty na juhovýchode Európy a na Balkáne sú rôzne. Najťažšie to bolo pre nás asi v Rumunsku a v Albánsku. 200 km tam môže trvať aj 5 hodín – či už za kamiónmi, po dedinách, v kopcoch, v kolónach, kvôli oprave cesty alebo kvôli zaplátanej ceste. Veľkú časť našej trasy sme však išli mimo hlavných vystavaných diaľnic, ktoré tvoria tepny Európy – napríklad zo severu na juh alebo zo západu na východ. Najplynulejší a najdlhší úsek po diaľnici sme prešli cez Chorvátsko. V krajinách, ktoré sme prešli, je už diaľníc pomerne dosť, ale na cestách 1. triedy to ide väčšinou pomalšie ako u nás (hlavne v Rumunsku).

Ešte k diaľničným poplatkom. Je dobré si vopred zistiť, čo platí v ktorej krajine. V Maďarsku a Rumunsku sú elektronické diaľničné známky, ktoré sa dajú kúpiť vopred online. Funguje to tam teda tak, ako aj už u nás. V Bulharsku sa kupuje diaľničná známka klasická na sklo na hraniciach. V Macedónsku sú na niektorých úsekoch diaľnice mýtnice. V Albánsku ani Čiernej hore sme neplatili nič. Neprechádzali sme úsekmi, ktoré by boli v týchto dvoch krajinách spoplatnené. Na chorvátskej diaľnici siahnete na mýtnom poriadne do vrecka. Výborný prehľad ponúka článok na etrend.sk tuto >> a tiež tento v angličtine tu >>. Oba som mala so sebou po ceste vytlačené a orientovala sa po ceste pred vstupom do ďalšej krajiny.

Postrehy k jednotlivým krajinám

Maďarsko – cesty úplne bez problémov. Dobré je vyhnúť sa Budapešti cez obchvat. Z Maďarska sa ide hlavnou diaľničnou tepnou cez Srbsko do Grécka. Kolóny boli ešte pred odbočkou týmto smerom smerom na juh. Vraj sa na tomto hraničnom prechode počas sezóny stojí bežne 4-6 hodín. Toto nebol náš prípad, išli sme na východ do Rumunska. Maďari ľúbia vodu, kúpele, kúpanie, kempy a je tam veľa csárd. Cyklistické chodníky sú takmer okolo celého Balatonu. Platba kartou ide najmä vo vačších obchodoch alebo na frekventovanejších miestach. V menších obchodoch bude potrebná hotovosť vo forintoch. Celé Maďarsko je plné najmä nemeckých turistov, raritou nie sú ani holanďania a belgičania. Asi majú radi kúpaliská.

Balaton v Maďarsku

Rumunsko – po rumunských cestách sa jazdí niekedy dosť divoko. Platí tu, že kto má väčšie a drahšie auto, má na ceste iné pravidlá. V okolí ciest tam už na niektorých miestach bývajú odpadky. Toto bolo viacmenej bežné na celom Balkáne. Je to najmä v tých chudobnejších častiach – napríklad na severozápade krajiny. V okolí pohoria Fagaras alebo v Transylvánii je to akoby iná krajina. Kvety v mestách, upravené parky, pekné reštaurácie. Tu je vidno bohatší región kvôli turizmu. Transylvánia je naozaj veľmi pekná časť Rumunska.

Vo svite mesiaca v horách je vidno staré hrady, ako vidno na rôznych záberoch z filmov o upíroch. Má to rozhodne svoje čaro. V Rumunsku sme stretli množstvo talianov a dokonca zájazd z Francúzska. Taliani a rumuni majú predsa len k sebe blízko románskymi jazykmi. Rumunsko je plné túlavých psov. Sú takmer všade – v dedinách, v mestách, pri parkoviskách ciest. Potulujú sa hore dole a vyjedajú odpadky. Vraj to má nejaké korene v histórii, kedy sa veľmi premnožili a túlajú sa teraz rumunskou krajinou. V dedinách sú bežné konské povozy, bociany na stĺpoch a komínoch a nekonečné kilometre nakrútených elektrických káblov medzi sĺpmi vedenia. Rumunsko má jednoznačne obrovské čaro.

Konské povozy v Rumunsku

Bulharsko – pre mňa krajina zázrakov. Túlali sme sa hlavne na severozápade krajiny, mimo turisticky vyhľadávaných miest. Je tam obrovská krajina, polozrúcané opustené domy, nikde ani nohy, občas nejaká krava alebo kôň. Objavili sme jaskyňu Magura obývanú už pred 12000 rokmi s maľbami na stenách a neskutočné 200 mil. rokov staré pieskovcové skaly pri Belogradchiku. Ceny idú dole, porcie sa zväčšujú a kvalita kávy ide hore.  Bulharské cesty prekvapili. Išli sme po širokých prázdnych cestách, len kde-tu nejaký kamión. V Bulharsku bolo zase veľa mačiek. Rovnováha s Rumunskom jednoducho musí byť.

Nekonečná krajina na bulharskom severozápade

Macedónsko – neskutočná hornatá krajina. Najznámejší NP Mavrovo, okrajom ktorého sme prechádzali, má kopčiská vyše 2700 metrov vysoké. Cesty aj diaľnice sú veľmi dobré, zväčša bez problémov. Diaľnice sa tam volajú po Matke Tereze a po Alexandrovi Veľkom. Žiadna D1 a D2. Macedónci majú už v tvárach typické grécke črty. Boli veľmi veľmi milí, aspoň my sme tak natrafili. Na hraniciach medzi Bulharskom a Macedónskom to bola pre nás pomaly čierna mora. Na hranici sme strávili vyše hodiny, prešli cez štyri okienka. V každom okienku sme ukazovali pasy a všetky doklady. Šacovaniu kufrov sme sa našťastie vyhli, aj keď jeden z pohraničníkov to mal zjavne v obľube. Naozaj sme to mali v niektoré momenty chuť skrútiť naspäť.

V najbližšej reštaurácii za hranicami v Macedónsku nás z toho našťastie vyliečili. Obrovské porcie šalátov, výborné jedlo, výborná káva a ešte nižšie ceny. Platili sme eurami. Boli sme tam za raritu, takže hneď nám chlapci od vedľa radili, kadiaľ a kam v Macedónsku ísť, ako to beží pri Ohride.  Macedónsko je krásna krajina, turistov ako húb pred dažďom. Možno o to lepšie sa tam o nás starali, v cene za noc sme mali aj každorannú kávičku a nekonečné úsmevy (za tých 10 eur za noc za štyroch spolu). Odtiaľ sa nám naozaj nechcelo ísť. Dokonca nám vyprali za malý poplatok prádlo a za 24 hodín vrátili aj vysušené.

Jazero Ohrid v Macedónsku

Albánsko – jazdenie po cestách je tam dosť nepredvídateľné. Prechádzali sme totiž stredom krajiny, mimo turisticky frekventovanejšieho pobrežia. Pravidlá cestnej premávky sú tam dosť na hrane, treba dávať obrovský pozor. Len pár slovami – sú to autičkári, chudoba sa tam mieša s honosnými hotelmi, platiť kartou vedľa cesty sa nám nepodarilo a prejsť cez Tiranu je zážitok na celý život (hlavne z pohľadu vodiča). Prednosť v jazde a aj pravidlo pravej ruky tam má nejaké svoje zvláštne pravidlá. Nie je raritou, že niekto vošiel do kruhového objazdu v protismere alebo predbiehal cez dvojitú čiaru.

Albánsko je navštevované najmä pri pobreží. Už aj niektoré cestovné kancelárie ponúkajú zájazdy do Albánska. Pristáva sa v Tirane, odkiaľ je to po diaľnici len kúsok na pobrežie do lokality Durrës pri pobreží. Najkrajšie aj menej navštevované pláže sú v Albánsku ale na juhu pri Iónskom mori, pri hranici s Gréckom. To už bolo pre nás vzhľadom na plán cesty a obmedzený čas ďaleko.

Tirana – hlavné mesto Albánska

Čierna horakrásna hornatá krajina s horami ponárajúcimi sa priamo do mora. Platí sa tu eurom, terminály nie sú žiadny problém. Boli sme mimo turisticky frekventovanej Budvy, v Buljarici, kde boli pláže plné tak akurát. Ľudia sú tu naozaj veľmi milí, aj keď balkánsky neporiadok pri ceste tam stále žiaľ niekedy je. Čierna hora je krásna. Mali sme v pláne dve noci, strávili sme tam nakoniec tri.

Čierna hora pri Buljarici

Chorvátsko – panorámy ostrovov z pobrežia na juhu Chorvátska, Dubrovník a jeho okolie je fakt prekrásny. Makarská riviéra prekvapila plytkým a veľmi teplým morom. Chorvátsko je turisticky úplne inde ako Čierna hora alebo Macedónsko.  Cesty sú upravené, dobre udržiavané a hlavne diaľnice veľmi drahé. Ceny jedla aj ubytovania boli 2-3 násobné oproti Čiernej hore. Pričom kvalitatívne to išlo podľa mňa dole.

Dubrovník v Chorvátsku

Vlajky

Boli sme prekvapení, ako sú v jednotlivých krajinách ľudia hrdí na svoju krajinu. Vlajky, aj niekoľkometrových rozmerov, boli nielen na úradoch, ale povešané na niektorých rodinných domoch, v parkoch v centrách miest. Aj v krajinách mimo EÚ – Macedónsko, Albánsko, Čierna hora – nebola vlajka EÚ raritou. Sú asi hrdí na to, že sú na kandidátskej listine. Tiež sme si všimli, že pri niektorých stavbách aj diaľniciach už boli tabule o spolufinancovaní z EÚ – najmä diaľnice.

Toto bolo bežné najmä v Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku a Albánsku. U nás som sa s takým niečím ešte nestretla.

Hranica Rumunska a Bulharska

Vlajka v centre mesta v Albánsku

A na záver…

Možno sa 4000 km zdá veľa, ale keď to rozložíme na dni a hodiny a milión miest a zážitkov, tak je to nič. A zážitky a dobrodružstvá už máme spoločné navždy. A keď sa raz dostaneme do cestovateľského rytmu, drží nás celý čas. Lebo to ležanie na pláži a pri bazéne, nám nejako stále neštimuje. A vraví sa, že cesta je cieľ a dovolenka začína už jej plánovaním, lebo niekde začať jednoducho treba. A ten Balkán teda vyšiel 🙂

V nasledujúcom článku spíšem naše hlavné zastávky, čo je po ceste cez Balkán pekné a ešte krajšie.

Hotovo 🙂 – článok aj s cestovateľským denníkom nájdete tu >>

Petra Konárska
Ukazujem ľudom cestu, ako sa dostať na svahy doma aj v zahraničí s kamarátmi, rodinou a aj s malými deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >> Som autorkou dvoch Skibookov a to: kompletného lyžiarskeho sprievodcu v Alpách Skibook - Lyžovačka v Alpách a sprievodcu lyžovačkou s malými deťmi Skibook - lyžovačka s malými deťmi
Komentáre